Človek bol stvorený na tento obraz:
-smejú sa mu oči
-vyžaruje spokojnosť a šťastie
-raduje sa z každého nádychu a výdychu
-má rád sám seba
-vidí veci také, aké sú
-nehodnotí
-prijíma životné skúšky s pokorou
-v problémoch vidí príležitosť rásť a učiť sa
-nesťažuje sa
-uvedomuje si vlastnú slobodu
-nesie plnú zodpovednosť za svoj život
-neteoretizuje ale koná (=žije)
-vie, že každý má slobodnú vôľu
-neobviňuje
-miluje všetkých takých, akí sú
-nič nevyčíta
-neodsudzuje
-odpúšťa a nepozná krivdu
-má pochopenie v každej situácii
-ty do neho kameňom, on do teba chlebom
-pomôže, keď treba
-je ako slnko, ktoré svieti pre všetkých rovnako
-má úctu ku všetkému živému a neživému
-je naplnený pokorou
-nie je pripútaný k pominuteľným veciam
-pozná svoju podstatu
- vie, že on aj všetci ostatní sú stvorení na obraz Stvoriteľa
-vyžaruje lásku
-vidí krásu sveta v jeho nedokonalosti
.
.
.
Pokiaľ ste sa v akejkoľvek životnej situácii aspoň raz našli v jednom z týchto vymenovaných stavov, ste Človek. A aj keď sa na to možno necítite, vedzte, že je toto všetko vo vás obsiahnuté.
Každý z nás je ako plameň sviečky. Horia v nás určité kvality a svojím plameňom dokážeme tieto kvality roznietiť aj v druhých. Nenásilne, prirodzene, jednoducho len tým, akí sme, inšpirujeme. Každý sa od každého máme čo učiť.
Ak niekoho pre niečo obdivujete, znamená to, že tento človek vám iba ukazuje, že aj vy ste schopní v sebe realizovať danú kvalitu. Priťahuje vás to ako mušku svetlo. Pretože vo vnútri cítite, že to drieme aj vo vás.
Rozplývať sa nad krásnymi myšlienkami, posolstvami, vážiť si toho či oného človeka pre to, čo uskutočnil, je akoby len obal bez obsahu. Tento obdiv nesplní svoj účel až do chvíle, kým ho nepretvoríme vo vlastný čin, obsah. Kým tieto hodnoty nerealizujeme v praxi vo vlastnom živote.
Ale ako na to?
Myslím, že stačí jediné. Urobiť rozhodnutie a konať.
A aj keď sa potknete a spadnete, neustávajte. Veď chybiť je ľudské a v ľudskom živote aj potrebné a nevyhnutné. To je tým motorom k zmene a túžbe rásť.